Milena Jesenská nebola len múza Franza Kafku

Do povedomia širokej verejnosti sa dostala nielen vzťahom s Franzom Kafkom, z ktorého sa zachovala ich rozsiahla ľúbostná korešpondencia, ale aj svojou statočnosťou po okupácii Čiech nacistickým Nemeckom. Pre odbojovú činnosť ju zatklo gestapo a svoju smrť našla v koncentračnom tábore.

Od narodenia Mileny Jesenskej, nezávislej ženy a talentovanej novinárky, uplynie v utorok 10. augusta 125 rokov.

Dnes už svetoznámy a legendami opradený spisovateľ Franz Kafka, napísal svojmu priateľovi Maxovi Brodovi o Jesenskej, že je živý oheň, s akým sa doteraz nestretol. Fascinovaný jej osobnosťou a intelektom začal písať Jesenskej listy, na ktoré mu ona odpovedala a ich korešpondencia nadobudla ľúbostných charakter. Ten sa však nedočkal reálneho naplnenia. Rozsiahly výber z ich korešpondencie vyšiel v roku 2008 knižne aj v slovenskom preklade pod názvom Listy Milene.

Milena Jesenská sa narodila 10. augusta 1896 v Prahe v rodine univerzitného profesora, stomatológa a českého vlastenca Jana Jesenského, váženého člena pražskej smotánky. Od detstva vynikala mimoriadnou inteligenciou a tak ju rodičia zapísali na elitné dievčenské gymnázium Minerva, z ktorého vzišli prvé emancipované intelektuálky propagujúce slobodomyseľný životný štýl. V 16 rokoch stratila matku, ktorá ju do tej doby kultivovala po všetkých stránkach.

Matkina smrť odštartovala Jesenskej bohémsky život plný neviazanej zábavy a protispoločenskej revolty. Napriek tomu zmaturovala a na otcovo prianie začala študovať medicínu. Po roku lekársku fakultu opustila, prešla na konzervatórium, ale ani toto štúdium nedokončila.

Viac ako v učebniach sa totiž vyskytovala v pražských kaviarňach, hlavne Cafe Arco, kde sa zoznámila so spisovateľmi Maxom Brodom, Franzom Werfelom či Ernstom Pollakom, do ktorého sa zamilovala. Napriek nesúhlasu otca si v roku 1918 zobrala Pollaka za manžela a odišla s ním do Viedne. Šťastie manželov netrvalo dlho, Pollak totiž nepatril k najvernejším mužom a peniaze skôr míňal ako zarábal.

Jesenská musela chod domácnosti zobrať do vlastných rúk a začala pracovať ako novinárka. Vnímavá a bystrá mladá žena si rýchlo vybudovala povesť schopnej novinárky. Po vzniku ČSR intenzívne prispievala do pražských novín a časopisov ako viedenská korešpondentka. Okrem toho vyučovala češtinu, prekladala a v tomto období sa jej do rúk dostala aj jedna z Kafkových poviedok, ktorá ju zaujala natoľko, že napísala autorovi, či ju môže preložiť do češtiny.

Tak sa začalo platonické priateľstvo medzi Jesenskou a Kafkom, ktoré sa rozvinulo na „ľúbostný román v listoch". Z ich vzájomnej korešpondencie je zrejmé spontánne a slobodné vyjadrovanie lásky a tiež fakt, že obaja boli literáti na rovnakej intelektuálnej úrovni. V mnohom sa priťahovali a súčasne líšili, osobne sa stretli však iba dvakrát. Ich ľúbostný, ale výsostne korešpondenčný vzťah, trval približne do smrti Franza Kafku, ktorý zomrel v roku 1924.

Krátko po jeho smrti sa Jesenská rozviedla s Pollakom, vrátila sa do Prahy, kde sa druhýkrát vydala za českého architekta Jaromíra Krejcara. Naďalej uplatňovala svoj literárny talent ako uznávaná redaktorka niekoľkých denníkov a časopisov. Ako množstvo vtedajších intelektuálov aj ona sympatizovala s Komunistickou stranou Československa (KSČ) a písala politické texty. Keď sa však dozvedela o zločinoch stalinizmu, v roku 1936 z KSČ vystúpila.

V nasledujúcom období sa hlavnou novinárskou témou Mileny Jesenskej stal boj proti nacizmu a židovskej diskriminácii. Hneď na začiatku okupácie sa zapojila do ilegálnej odbojovej činnosti. V novembri 1939 ju zatklo gestapo a neskôr bola odvlečená do koncentračného tábora Ravensbrück, kde 17. mája 1944 zomrela.

Tvorba Mileny Jesenskej zahŕňajúca fejtóny, články, svedectvá a reportáže o medzivojnovej strednej Európe sa dočkala zaslúženého svetového uznania až po druhej svetovej vojne. V roku 1996 jej bol in memoriam prepožičaný Rad T. G. Masaryka II. triedy a jej meno nesie medzinárodná novinárska cena.